Vzácna ranogotická svätyňa sa presťahovala ako celok
Pod obcou Koš je v
podzemí približne 4,5 milióna ton uhoľných zásob. Hornonitrianske
uhoľné bane, a.s., Nováky ich chcú vyťažiť. No banský zákon
prikazuje, že na miestach, kde sa ťaží uhlie, nesmie stáť žiadna
stavba, ktorá sa po vyťažení môže prepadnúť aj s ľuďmi. Po
rozhodnutí štátnych orgánov z 80. rokov minulého storočia o vyťažení
zásob uhlia pod väčšou časťou obce Koš sa z nej postupne
vysťahovalo viac než dvetisíc obyvateľov. Nová obec vznikla vo
vzdialenosti približne 1,5 km smerom na východ, kde už v podzemí
žiadne uhlie nie je. V novej obci postavili aj nový kostol s tým, že
ten starý nad uhlím sa musí zbúrať. Časť z neho však pamiatkári
opakovane vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Výsledkom rokovaní medzi
pamiatkármi, baníkmi a príslušným biskupským úradom bola dohoda, že
zreštaurovaná svätyňa zo 14. storočia sa stane súčasťou nového
kostola novej obce.
Torzo čiastočne zbúraného starého kostola
úspešne zdemolovali jediným výbuchom približne 200 kilogramov
priemyselnej trhaviny koncom marca tohto roku. Ešte v decembri
minulého roka z neho oddelili už spomínanú vzácnu svätyňu a
previezli ju približne o dva kilometre ďalej. Odstrelom budovy tak
vyvrcholili povrchové práce, potrebné na uvoľnenie priestoru na ťažbu
uhlia. Odstrel uskutočnili pracovníci firmy EKO-Demolácie, s.r.o.,
Žilina. Podľa jej majiteľa a zároveň technického vedúceho odstrelu
Petra Krpca do múrov kostola a jeho veže museli navŕtať okolo 1 400
dier a nabiť ich trhavinou s elektrickou rozbuškou.
Pritom starý
kostol nie je až taký starý, veď ho postavili v roku 1941 na mieste
bývalého stredovekého kostolíka, z ktorého už v tom čase zachovali
iba svätyňu.
Ako uvádza autor statického riešenia Jozef
Poštulka, svätyňu na novom mieste nezapustia pod zem, ale osadia
ju o 1,5 metra nad terén. Medzeru zvonka obsypú zeminou a zvnútra
vyplnia betónom do výšky podlahy tak, aby bola v nezamŕzajúcej hĺbke.
Riešenie vyplynulo predovšetkým z podmienok prepravy. Dopravníky s
bremenom hmotnosti 400 ton a vlastnou hmotnosťou 110 ton sa totiž
nesmeli zaboriť do zeme, inak mohlo dôjsť k narušeniu objektu.
Pripravený podkladový betón sa pod kolesami dopravníka, pochopiteľne,
skrivil, rovnako ako základ prepravovaného objektu. Práve preto bola
riešením medzera, ktorá krivosť odstráni.